Kategória: #mentaltraining

Mám veľké šťastie. Plánujem svoju bežeckú budúcnosť. A čo na tom, že to vôbec nie je o rýchlosti?! Je to o pocitoch. Makať na tom aby boli čoraz lepšie… Veď to je životný luxus, priatelia! To si treba vážiť a strážiť 🙂

Bežec mieni a zranenie mení. Prišlo. Je tu a už sa neodstane. Šťastie je, že sa to hojí a že nie je neskoro. Vlastne, nikdy nie je neskoro. Len sa treba prispôsobiť.

PROBLÉM? VYRIEŠ…

Ann Trason, kráľovná amerického ultratrailu raz povedala, „Výnimoční ultrabežci sú hlavne dobrí „problem solveri“. Majú schopnosť rýchlo reagovať na rôzne podnety ohrozujúce ich výkon a správne ich vyriešiť.“ A to nie len v čase pretekov keď sa zmení počasie, keď nastanú problémy s trávením, alebo sa minie voda vo fľaške. Problémy prichádzajú aj v prípravnej fáze na preteky, na sezónu…

Rýchlosť v behu nie je pre mňa podstatná odkedy som zistil, že Kiliana už sotva dobehnem 🙂 Najdôležitejšie je pre mňa prekonať prekážky, ktoré ultrabeh prináša. Zdolať ich čo najefektívnejšie a so zdarným koncom. Dodáva mi to neskôr energiu a zdravé sebavedomie pri prekonávaní prekážok aj mimo ultrabeh.

VIAC SI TO UŽIŤ A MYSLIEŤ NA BUDÚCNOSŤ

Prvýkrát po 6 rokoch, odkedy som začal behať, si chcem zlepšiť svoju fyzickú pripravenosť nie len behaním, ale aj pobytom v posilňovni a cielenou úpravou stravy. Cieľom nie je zmeniť knedľu na supermana. Chcem do mojich behov priniesť ešte viac šťastia a radosti. Ak toto zažijem, misia na sezónu 2018 bude splnená a som odhodlaný na tej ceste zotrvať aj v budúcnosti. Táto zmena by mala hlavne predĺžiť môj bežecký aktívny život a to je asi môj najväčší cieľ.

PLÁNY VS REALITA

Keď človek kuje plány, prirodzene si do nich nevplánuje zranenia. Zvlášť, ak žiadne vážne doposiaľ nemal. Ja som dva dni pred Vianocami 2017 tresol celým telom pri zbehu na rameno a poriadne som si natiahol šľachy ramennej manžety. Hojí sa to pomaly, ale pozitívny progres tu našťastie je. Stalo sa to v čase, kedy som k Martinovi Horniakovi nastúpil do opatery. Mal som za sebou prvé metodologické tréningy a po cca 20 rokoch som sa vrátil k činkám… Uf. Začalo mi to už aj chutiť, no ale prásk a po páde prišla rana z milosti, gastroútok v podobe hojných Vianoc. Výsledok? Je polovica februára a namiesto želateľných 72 kíl a plánovaného konca tzv. adaptačnej fázy vo fitku začínam so silovým tréningom odznova. Nevadí. Treba sa prispôsobiť. Iné ani nezostáva. 🙂

ŠTARTOVACIA ČIARA – DRUHÝ POKUS

Zajtra o 8:00 mám byť nalačno v Diagnostickom centre prof. Hamara pri FTVŠ. Plán bol dostaviť sa na výkonnostné testy v akej-takej forme po Vianočných tréningoch a pravidelných návštevách fitka cca 2 mesiace 3x do týždňa… Holt, pre zranenie nevydalo. A tak zajtra nastupujem na bežiaci pás plný hadičiek a elektróniek s cieľom získať o rok ocenenie výkonnostný skokan roku. Mám aktuálne 77 kg, a od začiatku roka behám týždenne niečo viac ako 40 km. Veci so zranením ramena sa ale zrejme definitívne utriasli. A je asi dobré, že som tomu jednoducho nechal čas a nič nesilil, kým bolesť úplne neodznela. Rameno mi dokonca už budúcu nedeľu dovolí vliezť do bazéna a hoďku voľne pokraulovať.

UŹ HALABALA NÉÉÉ…

Maťo Horniak mi už posiela prvé fitko tréningy a ja ich s miernym vrčaním prijímam a dávam. Dnes už zahrozil aj vážnejšie. Chystá na mňa nový jedálniček a vyhráža sa, „Už len potrebujem tie čísla z testov. Budeš trpieť dva týždne, kedy mi musíš skrátka slepo veriť :). A potom uvidíš, že stravovať sa podľa plánu a trackovať čo, kedy a ako zješ je v konečnom dôsledku jednoduchšie, ako jesť čokoľvek a halabala…“ Že halabala! Tak Maťo nazval môj doterajší spôsob zdravého stravovania 🙂 Jasne som mu dal najavo, že ak miligramy, kilojouly, mililitre vápnika, horčíka, bielkovín, polysacharidov, aminokyselín, sacharidov, uhlohydrátov a iných laboratórnych substancií nezmení na ľudskú reč a la jedna hlávka šalátu, tri vajcá, veľké masso a pohár čalamády, zhorí u mňa každá sofistikovaná gastro snaha ako fakľa… Sľúbil, že tak učiní. Tak na to som teda zvedavý ako sa s tým obaja popasujeme 🙂

MUSICA RUNICA: TOM DAY – Who Do We Want To Be