Tento príspevok patrí všetkým tým, ktorí chceli „niekedy“ prijať výzvu akou je dnes STEFANIK TRAIL 140. Výzva STEFANIK TRAIL je tu od 1. júna 2013. Vtedy sa to všetko pre bežcov začalo. Nám organizátorom nedával STEFANIK TRAIL spať minimálne rok pred svojim prvým štartom.
ZAČIATOK – HLADINÁ KLESÁ NEZNÁMO PREČO
Snívať sen? To je málo. Treba ho aj naozaj žiť.
Je to divné. Pred STEFANIK TRAIL, ešte pred tým ako som sa začal zaoberať myšlienkou, že niečo také s priateľmi spískam, som žil svoj život nejako pokľudne. Mal som mnoho želaní, prianí, mnoho túžob, snov a sníčkov. Nemal som však nikdy nejaký dostatočný drive, aby som ich v živote začal plniť. Musel dospieť čas. Alebo ešte presnejšie, musel som asi vo svojej profesii cítiť hlboké prázdno, ktoré ma začalo desiť a nemienil som čakať na to, kým ma úplne pohltí. Urobiť niečo so sebou, zmeniť aspoň na čas pravidlá hry, začať hrať podľa vlastných pravidiel aj keby to malo stáť mnoho držkopádov… Toto začalo vo mne bublať v čase, keď som mal najvyšší plat, keď prišiel na svet môj druhý syn a sám seba som sa pýtal, čo Lukášovi a Jakubovi v budúcnosti dám? Čo, ak to nemajú byť len peniaze a pochybná autorita muža otca, ktorý vo svojich 35+ rokoch už ani nevie, kam má namierené? Čo teda vlastne od seba samého chcem?
Blbo mi bolo. Fyzicky aj na duši. Malý a ťažký som si pripadal v tom čase. Ako riasami obrastajúci kameň na dne krásneho akvárka. A chcel som byť ľahký a veľký. Veľký pre seba. Veľký hocičím, aj drobnou vecou, drobným skutkom, ale hlavne niečím, čo ma definuje bez pokynov a prianí iných. Potreboval som sa vymaniť spod tlaku, aký na otcov po 35-ke občas doľahne, ak si nie sú istí, že to, čo sa od nich v nasledujúcich rokoch očakáva, zvládnu.
Mal som šťastie. Mal som všetko potrebné vďaka manželke Zuzane, vďaka jej rodine a mojim rodičom. Všetko som mal a predsa som sa cítil prázdny. Divné. Tak divné, že si ten pocit prázdnoty neskôr dáva človek sám za vinu a začne sa v tom celom nejak krútiť a nevyznať sa. Poznáte to? Zažili ste niekedy?
KNIŽKA DVE – SLAMKY SA CHYTAŤ TREBA
Štefánik v Srbsku bojujúci o holý život a v podstate blázon v Mexiku, čo z dlhej chvíle zorganizoval horský ultramaratón. Dva príbehy z dvoch kníh na jednej dovolenke na lehátku. Dostali sa mi do hlavy, spojili sa a už z nej nechceli odísť. Čo mali tieto dva príbehy dvoch úplne odlišných chlapov spoločné? Boli pravdivé a predsa vyzerali tak neskutočne. Obe knihy boli tak podnetné, že si našli cestu do kníh. Ich ponuky v oboch prípadoch, väčšinou „blikajú“ na internetových shopoch s poznámkou „vypredané“. A čo ja v tom celom? Žiaden biznis plán, žiadna stratégia, len nový skvelý pocit. V normálnom živote v zásade somarina, že áno… Lenže môj život v mojom vnútri už nebol celkom normálny a tak oba tieto príbehy dostali šancu. Vlastne, ako sa neskôr ukázalo, to ja som dostal novú šancu. Do príbehov som sa doslova zamiloval a chcel som, aby ich vo vzájomnom prepojení spoznali aj iní.
MOJE „TERAZ ALEBO NIKDY“
Nemal som už kam „rozumne“ ustúpiť a dať si s tou „blbosťou“ pokoj. Rozumný som bol X rokov v korporátnej kultúre veľkých aj menších firiem a predsa som tam nenašiel vnútorné naplnenie. Zuzana sa práve vracala z mnohoročnej materskej dovolenky. Tešila sa na sebarealizáciu v práci. Vždy v tom bola o mnoho tried lepšia ako ja. Otec a najbližší priatelia, rovnako netušiaci, čo všetko si na seba „pletieme“, boli nápadom nadšení, povzbudzovali ma a ponúkali pomoc. Stalo sa. Bolo to moje „teraz, alebo nikdy“. Najskôr pár jednotlivcov, neskôr desiatky kamarátov a dnes už stovky ľudí, dobrovoľníkov ochotne ponúkali a stále ponúkajú pomoc. To sa mi nikdy v korporáte nestalo. Tam môj život po dobu viac ako 15 rokov vypĺňali dlhotrvajúce mítingy, školenia, prezentácie, obchodné rokovania, kariérne hodnotenia, platové výmery, prémie, assessmenty, virtuálne vzostupy a pády. Začal som teda najmä vďaka pomoci druhých dýchať nový vzduch, ktorý mi pomohol odpútať sa od toho, čo už muselo odísť, aby som sám so sebou v úcte prežil.
ČO VLASTNE CHCEŠ?
…túto otázku som si kládol na začiatku, keď som chcel stanoviť svoj cieľ. Vlastne si ju kladiem aj dnes. No, vlastne si ju kladiem každý deň. Asi to tak má byť. Vstanem, vyvenčím psa, umyjem si zuby, spravím raňajky a niekde medzi tým sa sám seba spýtam, „Čo vlastne chceš?“. Nie biznisový cieľ, nie cieľ o počtoch účastníkov, nie revenue tresholdy a kontinuálne rastúce zisky. Chcel som „len“, aby si každý aktívny hobby športovec na Slovnesku, venujúci sa aj behu, raz pomyslel, „aj ja chcem raz dokázať zabehnúť STEFANIK TRAIL“.
Máš ty svoje „Čo vlastne chceš?“ Dúfam, že áno. Odpoveď na tú otázku nie je len motor, ale tiež kýl aj plachta vlastnej lode s menom „ŽIVOT“. Myslím si, že ak mám odpoveď na otázku „Čo vlastne chceš?“, žije sa mi v tomto svete omnoho ľahšie. Tá odpoveď sa môže meniť. A kľudne celkom často. Hlavne ak si ju niekto ako ja kladie takmer každý deň.
STEFANIK TRAIL AKO SÚČASŤ CESTY – AJ TEJ TVOJEJ
Z tohto tu je jasné, že STEFANIK TRAIL sa v istom momente a na pomerne dlhú dobu stal jedným z mojich najdôležitejších „Čo vlastne chceš?“. Bola a je to stále cesta, kde sa len ťažko začne človek nudiť. Prekonať prekážky s financovaním podujatia, získať si dôveru bežcov, najbližších kolegov v tíme a neskôr stoviek dobrovoľníkov, ale sa aj vyrovnávať s reakciami neprajníkov a nachádzať motiváciu pokračovať ďalej. STEFANIK TRAIL je môj nie len manažérsky, ale aj bežecký cieľ. Snažím sa ho každý rok robiť ako podujatie pre seba, pre toho bežca, ktorý je vo mne a ktorý každý rok objavuje aj u nás aj v zahraničí nové bežecké výzvy a prístupy starostlivosti organizátorov o bežcov, svojich klientov.
STEFANIK TRAIL môže byť aj tvojim „Čo vlastne chceš?“. Nie, nemám na mysli, že by sa to podujatie malo stať stredom tvojho vesmíru, ako sa to na dlhé roky deje mne. Čínsky filozof Konfucius už pred dva a pol tisícmi rokov povedal to dnešné známe nie len ultrabežecké „Cesta je cieľ.“ Vedľa tejto vzletnej filozofickej myšlienky je ale aj druhá veta, „Na tvojej ceste leží mnoho cieľov.“ Znie asi trochu lopatisticky, ale pre športovcov, aj pre nás hobbykov, je určite veľmi zrozumiteľná. Okrem roku 2014, kedy som vlastné preteky STEFANIK TRAIL bežal, som sa každý rok pozeral do tváre tým, čo pribiehali po viac ako 140 kilometroch do cieľa. Vítal som ich spolu s rodinou Milana Rastislava Štefánika pod jeho sochou v Bratislave a ďakoval im za ich obdivuhodný výkon. Vždy som im videl na tvári, že tá cesta, tá príprava a strašná námaha a sebaprekonanie na konci v cieli stáli za to.
ROK 2021 – TERAZ ALEBO NIKDY – ROZLÚČKA S „KLASIKOU“
Môj pradedo mi v čase, keď som mal 12 rokov vravieval toto, „Šecko sa pomine, jak to masso v komíne.“ a pri tom sa vždy pobavene smial. Častokrát veci nekončia, lebo už nedávajú zmysel. Kapitoly životné, profesné aj bežecké často končíme, pretože sme na našej ceste našli ďalší dôležitý projekt, cieľ, alebo nové „Čo vlastne chceš?“. Projekty ako rodina, nové náročné športové ciele, vlastné zdravie, zdravie svojich blízkych, to sú projekty, pre ktoré sa oplatí v živote posúvať vpred. Nech to znie na prvé počutie akokoľvek hrubo, všetko je to o investovaní. O investovaní energie, času, emócií, často nemalých vlastných prostriedkov. Som si istý, že za tých dnes už viac ako deväť rokov môj najvernejší tím kolegov na čele s Betkou, pokračujúc Borisom, Mikim, Janom, Vladom, Vilom, Danielom, Reném, Petrom, Zuzanou, Palim, Martinom, Líviou, Jurajom, Tamarou, Dušanom, Martinou, Romanom, Jankou, Radom, Marcelom, Ivanom, Marekom, Daliborom, Danielom, Katkou, Majkou, Michalom, Silviou, Jozefom, Slavom, Matúšom,… investoval do STEFANIK TRAIL naozaj obrovské množstvo energie, úsilia, talentu, času a emócií. Týchto zopár krstných mien je predvojom ďalších mnoho stoviek nesmierne obetavých a dobrosrdečných dobrovoľníkov, bez ktorých by každoročne mozaika STEFANIK TRAIL vôbec nedávala zmysel. Naša pôvodná snaha by sa bez toľkých obetavých ľudí a ich každoročného totálneho nasadenia nikdy nepremenila na skutočnosť, ktorú sme každý rok spolu s bežcami zažívali a zažívame.
Rok 2021 bude posledným rokom, kedy budú mať možnosť ultrabežci zažiť tie najdlhšie trasy 144 km a 86 km vo svojej dnešnej, resp. „originálnej“ podobe pri plnom servise stoviek dobrovoľníkov na trase, na kontrolách a na občerstvovacích staniciach. Nikdy nehovor NIKDY, ale na týchto trasách so štartom na Bradle (resp. v Sološnici) a so stanicami Dobrá Voda, vodná nádrž Buková, Sološnica, Pezinská Baba, Kamzík, Devín, s cieľom v bratislavskej Eurovei pod sochou M. R. Štefánika, sa s najväčšou pravdepodobnosťou uvidíme v tejto forme poslednýkrát.
TERAZ ALEBO NIKDY nie je len známa fráza. Naozaj máš v roku 2021 poslednú možnosť spolu s nami zažiť a zabehnúť ultra STEFANIK TRAIL vo svojej klasickej podobe, s plným servisom nášho veľkého tímu.
SPLŇ SI KONEČNE SVOJ SEN O STEFANIK TRAIL
Ak si v posledných rokoch v kútiku duše len sníval/a, že raz pobežíš STEFANIK TRAIL, je najvyšší čas z toho kúta vystúpiť, prihlásiť sa na preteky a začať na sebe makať. Špeciálne pre teba (STEFANIK TRAIL 140 začiatočníka) sme s Martinom Horniakom pripravili tréningový program #ZAŽIULTRA2021, ktorý zvýši tvoje šance túto náročnú výzvu zdolať a preteky dokončiť v predpísanom časovom limite. Stačí ak si aspoň „asfaltový polmaratónec“ a pošleš nám čo najskôr e-mail na martin.urbanik@gmail.com so žiadosťou o bližšie informácie ohľadom 8 mesačného programu a my ti ich obratom pošleme. Program štartujeme koncom septembra 2020.
Ak si to už na STEFANIK TRAIL v minulosti skúsil/a, no v daný deň, či víkend ti nebolo súdené preteky dokončiť, poď do toho, prihlás sa a skús to ešte poslednýkrát. Rovnako ti odporúčame registrovať sa do 8 mesačného tréningového programu #ZAŽIULTRA2021, ktorý štartujeme koncom septembra 2020 a o ktorom môžeš získať bližšie informácie ak nám pošleš žiadosť o info e-mailom na martin.urbanik@gmail.com.
STEFANIK TRAIL NEKONČÍ – NAOPAK
Plánujeme v budúcich rokoch ponechať tieto extrémne dlhé trasy v podobe virtuálnych výziev, ako nás to pandémia COVID-19 tento rok naučila. Výzvy budú každoročne trvať po dobu 7 mesiacov od apríla do októbra a budú veľmi podobne definované ako tie „COVID-ové“ dnes. Pozri sem…
NOVÝ, DYNAMICKÝ „STEFANIK TRAIL MARATHON“ S VEĽKÝM SRDCOM SPUSTÍME V ROKU 2022
OTÁZKA 1: Je 46 km trasa malý ultra maratón, alebo veľký maratón?
ODPOVEĎ 1: Pri prevýšení viac ako +1700 metrov to je asi oboje 🙂
OTÁZKA 2: Dá sa takto nastavené podujatie spraviť atraktívne a stále nastavené na spomienku M.R.Štefánika?
ODPOVEĎ 2: Samozrejme! Hlavne ak gro trasy opäť vedie Štefánikovou magistrálou na hrebeni Malých Karpát.
OTÁZKA 3: Ak bude trasa podstatne kratšia ako tá „klasická“ 140 km trasa, bude naďalej zabezpečená tradičná STEFANIK TRAIL kvalita občerstvovačiek, na ktorú sú už bežci za tie roky zvyknutí, aj na novej trase?
ODPOVEĎ 3: Našťastie pre bežcov, my to ani inak robiť nevieme a bez udržania, prípadne zvýšenia úrovne kvality servisu pre pretekárov by sme v organizovaní STEFANIK TRAIL už nepokračovali.
OTÁZKA 4: Bude priestor aj pre iné disciplíny ako je 46 km „najdlhší horský maratón“, resp. „najkratší horský ultra maratón“?
ODPOVEĎ 4: Jednoznačne áno a nie len to! Chceme, aby bolo naše „nové“ spoločné podujatie dynamické a teda atraktívne aj v tomto ohľade. Okrem bežcov na 46 kilometrov, by sme radi dali priestor na trati dvojštafetám, dvojiciam, ba dokonca horským polmaratóncom. Skrátením trasy a sústredením servisu na užší okruh územia sa nám otvára priestor aj pre disciplíny ako je Dogtrekking a NordicWalking. Máš nejaký iný podnet, požiadavku? Kľudne už teraz napíš na martin.urbanik@gmail.com. Do začiatku nového STEFANIK TRAIL MARATHON (r. 2022) máme predsa dosť času na plodnú diskusiu.
ZVONEC NIE JE VŽDY KONIEC 🙂
COVID neCOVID, pozerám sa na budúcnosť STEFANIK TRAIL s radosťou a optimizmom. Pred 9 rokmi môjmu snu verilo v úvode menej ľudí ako prstov na jednej ruke. Dnes na nový štart v roku 2021 čaká rekordný počet 1000 bežcov a všetko nasvedčuje tomu, že im na trasu príde pomôcť splniť si ten svoj bežecký sen viac ako 300 dobrovoľníkov. Práve preto verím, že koniec „klasiky“ v budúcom roku a nový začiatok v roku 2022 bude dôvodom na radosť v slovenskej nie len ultrabežeckej komunite. Obce Sološnica a mestská časť Rača – Bratislava sa už na nás tešia. Medzi nimi rozprúdime novú, dynamickú nie len bežeckú kapitolu plnú zážitkov aj extrémnych športových výkonov.
Vďaka vám, celej mojej úzkej rodine a mojej širokej STEFANIK TRAIL rodine, pozostávajúcej s najbližších kolegov, stoviek dobrovoľníkov, tisícov bežcov a desiatok partnerov a podporovateľov, že ste to so mnou vydržali ťahať aj tlačiť až sem… Mne ste zmenili život absolútne, keď som to najviac potreboval. A verím, že ste si z našej doterajšej spoločnej cesty odniesli aj vy nie málo pozitívneho. S vami viem, čo chem! A nikdy vám to nezabudnem. Teším sa na vás všetkých opäť niekde v lese 🙂
Martin Urbaník
Registruj sa na STEFANIK TRAIL 2021 tu…