„Bresťo, v akej značke topánok beháš?“. Úsmev… „Maťko, v takej značke, akú majú v obchode v mojom čísle.“ Brestík obúva 48-50ky.
Keď nás „tlačí topánka“, dejú sa nám v nej rôzne krivdy a nehumánnosti. Kto je na vine, topánka, či noha? Ani jedna z nich…
Uľavilo sa vám? Mne ani nie. Tento problém znamená predsa toľko starostí, času a veľakrát aj bolesti. A koľko múdrych, múdrejších a najmúdrejších argumentov pri týchto debatách vznikne! Ne-ko-ne-čný problém toto, však… Bežec sa ním zaoberá hádam aj 52 krát do roka. A málokedy ten príbeh končí šťastne, alebo aspoň prijateľným konsenzom… O to väčšia radosť nastane, keď sa to podarí a raz za čas to „sadne“. Potom sa už len bežec modlí, aby mu ten „jeho“ model výrobca tak skoro neprestal vyrábať.
Otázka: „Prosím, nevedel by si mi poradiť nejaké dobré topánky na behanie? Vieš o behaní tak veľa…“
Odpoveď: „Toho, čo o behaní viem, je relatívne málo. A každý deň zisťujem, že toho, čo o behaní ešte neviem, je stále viac a viac. No a o tvojom behaní neviem už vôbec nič. Dal/a si mi zatiaľ NULA informácií.“
Takto nejak začína tá téma a potom to už nemá konca :). My bežci sa bavíme o bežeckej obuvi takmer nepretržite… Napriek tomu, mnohí robíme stále tú istú základnú chybu. Zabúdame, že noha, ktorú nosí náš bežecký parťák v ponožke, vôbec nevyzerá ako tá naša v topánke, ktorú sme pre ňu hľadali tak prácne a dlho.
Že nosy a ústa na celom svete sú ako snehové vločky, lebo sú vždy iné, to akosi tušíme. Zrejme preto, lebo ich denne vidíme okolo seba stovky, tisíce. Práve tak je to aj s nohami. Len na to pri výbere bežeckej obuvi často zabúdame.
Na nosy a pery by sa ťažko šila konfekcia. No, ešte snáď taký univerzálny klaunský nos by sa možno dal vyrobiť… Ale ani ten by každému na „frňáku“, alebo „gombičke“ rovnako nedržal… A to má náš nos len 2 nosové kosti a jednu chrupavku! A čo má hovoriť chodidlo? To sa skladá z 26 kostí. Každý zdravý a kompletný bežec teda hľadá v obchode „nový domov“ pre 52 rôznych kostí obalených cca 12 metrami svalov. Chce svojim výberom vyhovieť a ulahodiť 214 väzom, žilám, tepnám a nervom v celkovej dĺžke 3,2 metra. Jeden z mojich bývalých šéfov by na túto výzvu povedal, „To sa skrátka nedááá!“ A veru tak! „Skrátka“ to nepôjde ani náhodou :). Nájsť pre svoju nohu „tú pravú“, vyžaduje veľa trpezlivosti, skúseností, štúdia a skúšania.
Mám teda na vás 2 prosby, priatelia:
- Ak máte pomôcť kamarátovým nohám s výberom topánok, nemyslite na svoje super botky, v ktorých práve beháte. A opačne, topánka najrýchlejšieho bežca a najkrajšej bežkyne vo vašom okolí nie je s veľkou pravdepodobnosťou to, čo by si vaša noha zamilovala.
- Napíšte mi, prosím, tie v VAŠE kritériá, podľa ktorých si bežecké topánky vyberáte.
MUSICA RUNICA: Paolo Nutini – New Shoes
Moje kritériá výberu bežeckých topánok: typ tréningu / typ pretekov / dĺžka behov resp. špecifikum použitia / šírka chodidla / kvalita podrážky / typ podrážky na špecifický povrch / kvalitné uchopenie nohy v priehlavku a v päte (nesmie byť stiesnený ani príliž voľný pocit) / noha bez minimálnej iritácie pri skúšaní v predajni / voľné prsty v špičke s rezervou kvôli zbehom / pohodlný jazyk topánky / šnurovacie viazanie s dostatočne dlhými šnúrkami / kvalita zvršku zhodnotená vizuálne / resp. referencia kvality zvršku z minulosti alebo u iných bežcov / propriocepcia (vnímanie povrchu pod podrážkou) vs. hrúbka podrážky / výškový rozdiel medzi špičkou a pätou v mm (tzv. „drop“) / šírka a výška, ergo stabilita podrážky / design / referencie iných bežcov / celková trvácnosť / schopnosť odvádzať vlhko z topánky / možnosť topánku vyskúšať, prípadne sa v nej prebehnúť pred zaplatením / cena / možnosť topánku reklamovať, vymeniť, alebo nechať opraviť v čo najkratšom čase / vnímaná úprimnosť obchodníka v predajnom procese / dôveryhodnosť argumentov v obchodnom procese.
Co jsem začala obouvat barefoot běžeckou obuv, tak bych už nedala na nohu úzkou špičku. Svoboda pro chodidla je můj hlavní požadavek. Nohy postupně získávají „přirozený“ tvar, chodidla se rozplácla a nosím o číslo větší boty. Barefootové běhání ale znamená zpomalit a začít se učit běhat nanovo. A to není pro každého 😉
Jinak dle terénu a klimatických podmínek volím různý typ podrážky.
Co nateče, to vyteče, aneb mám ráda botu, která dýchá. Na ultra to jinak ani nejde, v každém počasí.
Výběr ponožek je stejně důležitý jako výběr bot. Třeba vyzkoušet, co komu sedne.
Úplný súhlas, Petro. Ktorá z topánok, ktoré obúvaš ti vydržala najviac kilometrov a koľko? Často si ľudia sťažovali na tvácnosť zvršku VIVOBAREFOOT…
Ja behavam vo fivefingers, mam u nich jednu oblubenu podrazku a ak kupim nove topanky tak podla podrazky. Ak predpokladam sneh alebo blato a prevysenie cez 2000m alebo nadmorsku vysku cez 2000m beham v adidas fastr su tazsie ale doteraz nikdy nesklamali. A co najdolezitejsie su ponosky injinji.
Aj ja som asi pred 5-6 rokmi zacal behat barefoot a momentalne neviem inak ani niesom pomalsi( vzdy som bol pomaly ;))). Navyse klby su my vdacne.
Tak to obdivujem, Matej. Ja som kedysi krátke lesné behy dával vo 5F, ale potom som ich odložil. Hlavne keď som prechádzal na ultra vzdialenosti. Ale dnes som ich opäť vytiahol a neviem si v nich vynachváliť préning vo fitku 🙂
Jednoducho topánka musí hneď pri skúšaní sadnúť ako riť na šerbeľ. Najmenšia pochybnosť pri jej skúšaní u mňa znamená nekupuj a hľadaj ďalej.
Ak niekto povie že topánku treba rozchodiť tak je to blud.Ak teniska sadne tak môžete aj v nových odbehnúť ultráč 😉 miera rizika tam ale stále je.
Ešte jedna vec… na Slovensku nájsť predajcu ktorý chápe vaše pohnútky a vie sa vžiť do vašej kože by som spočítal na jednej ruke.
Našťastie ja som už našiel 😉
Pravda! Povedz, kde si našiel? Je to vzácne…
Maťo v sansporte 😉
….príde pani do obchodu s topánkami, vyberá, vyberá, vyberá, nič jej na nohe nesedí…zrazu povie – “ tieto mi sedia výborne na nohe..“ . Predavač ostane v rozpakoch a povie – “ pani, ale vy stojíte v krabici od topánok ….“ 🙂